SZUŠ
Evy Pacovskej
Gestorský útvar: sekcia regionálneho školstva, tel.: 59374203 č. CD-2009-39402/44160-1:911
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva tento metodický pokyn:
Metodický pokyn upravuje postup klasifikácie a hodnotenia žiakov základných umeleckých škôl v Slovenskej republike (ďalej len „žiak“), ktorý sa uskutočňuje v procese výchovy a vzdelávania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole.
Metodický pokyn ustanovuje zásady klasifikácie a hodnotenia, kritériá na stupne klasifikácie žiaka vo vyučovacích predmetoch v jednotlivých umeleckých odboroch a upravuje postup pri
súhrnnej klasifikácii žiaka,
celkovom hodnotení žiaka,
opravných skúškach,
postupe žiaka do vyššieho ročníka,
komisionálnych skúškach,
vydávaní vysvedčení.
Neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na základnej umeleckej škole (ďalej len „ZUŠ“) je klasifikácia a hodnotenie žiaka. Má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi.
Žiak má právo
vedieť, čo sa bude hodnotiť a akým spôsobom,
dozvedieť sa výsledok každého hodnotenia,
na objektívne hodnotenie.
V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu sa klasifikácia a hodnotenie žiaka uskutočňuje na základe výsledkov, ktoré žiak dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami učebných osnov. Klasifikujú sa vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré žiak získal, rozsah ich osvojenia, ich uplatňovanie v konkrétnych činnostiach, usilovnosť a osobnostný rast žiaka.
Klasifikácia žiakov sa uskutočňuje priebežne, v rámci jednotlivých povinných vyučovacích predmetov a voliteľných vyučovacích predmetov a formou súhrnnej klasifikácie.
Prospech žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje stupňami:
1. stupeň - výborný,
2. stupeň - chválitebný,
3. stupeň - uspokojivý,
4. stupeň - neuspokojivý.
Priebežná klasifikácia sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka. Je systematická, pričom frekvencia klasifikácie je daná špecifickosťou obsahu učiva a foriem overovania, posúdenia vedomostí, zručností a návykov žiaka, zohľadňujúc individuálne osobitosti žiaka, s prihliadnutím na jeho psychickú a fyzickú disponovanosť. Pozitívnou motiváciou, kde učiteľ ocení klady a kvalitu zvládnutia príslušného obsahu vzdelávania daného vyučovacieho predmetu, objektívne a dostatočne kriticky poukáže na nedostatky práce žiaka, je priebežné slovné hodnotenie. Priebežné slovné hodnotenie by malo obsahovať tiež ďalší postup rozvoja žiaka so zreteľom na jeho individuálne schopnosti a usilovnosť. Súčasťou priebežného slovného hodnotenia je seba hodnotenie žiakom. Priebežné slovné hodnotenie nie je náhradou za klasifikáciu známkou. Priebežná klasifikácia a priebežné slovné hodnotenie pomáhajú učiteľovi pri skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu, žiaka majú povzbudiť, pozitívne ho motivovať a viesť k ďalšiemu zlepšovaniu dosahovaných výsledkov.
Súhrnná klasifikácia žiaka sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka príslušného školského roka . Pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita vedomostí, zručností a návykov, ktorú žiak dosiahol na konci klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. Učiteľ zohľadňuje, že žiak nemusel v priebehu klasifikačného obdobia z objektívnych alebo subjektívnych príčin v teoretických alebo praktických výkonoch dosahovať stabilné výsledky. Posudzuje žiakove výkony komplexne a objektívne v súlade so špecifickosťou obsahu príslušného predmetu a umeleckého odboru.
Celkové hodnotenie žiaka vychádza z výsledkov súhrnnej klasifikácie na konci prvého polroka a druhého polroka príslušného školského roka .
Správanie žiaka sa osobitne neklasifikuje. Na vážnejšie prípady porušovania zásad správania upozorní riaditeľ základnej umeleckej školy (ďalej len „riaditeľ školy“) zákonného zástupcu žiaka v zmysle prijatého školského poriadku .
Stupeň prospechu určuje učiteľ vyučujúci príslušný predmet. Pri komisionálnych skúškach stupeň prospechu určuje skúšobná komisia.
Pri klasifikácii vyučovacích predmetov sa v súlade s požiadavkami učebných osnov hodnotí
celistvosť, presnosť a trvácnosť osvojených poznatkov,
kvalita a rozsah vedomostí, zručností a návykov vytvoriť alebo interpretovať umelecké dielo,
schopnosť uplatňovať osvojené poznatky, zručnosti a návyky v praktických prejavoch v individuálnej i kolektívnej činnosti,
schopnosť primerane veku vnímať, esteticky prežívať rôzne druhy umenia,
kvalita umeleckého prejavu, individuálnosť, samostatnosť a tvorivosť v tvorbe alebo interpretácii umeleckého diela,
aktivita a prístup k poznávaniu zákonitostí umenia, k činnostiam a vzťah k nim.
Špecifickosť obsahu vzdelávania v jednotlivých vyučovacích predmetoch a umeleckých odboroch ZUŠ si vyžaduje uplatniť pre jednotlivé klasifikačné stupne osobitné kritériá.
Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami celistvo, presne a úplne. Je vytrvalý, usilovný, pracuje primerane svojmu veku samostatne, tvorivo a pohotovo vo všetkých činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti, zručnosti a návyky a úspešne ich rozvíja v individuálnom i skupinovom prejave. Na vyučovanie sa pripravuje systematicky. Jeho prejav je citovo estetický a technicky správny, spravidla bez nedostatkov. Vo vyšších ročníkoch spravidla účinkuje na verejných podujatiach školy i na súťažiach. Má aktívny záujem o hudobné umenie.
Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami s menšími nedostatkami. Je usilovný, aktívny, prevažne samostatný, tvorivý a pohotový vo všetkých činnostiach. Je schopný s pomocou učiteľa využívať zručnosti a návyky v individuálnom aj skupinovom prejave. Príprava na vyučovanie je systematická. Estetické a technické dopracovanie skladieb je veľmi dobré. Naštudované skladby dokáže precítene interpretovať na menej významných podujatiach školy iba s menšími technickými, intonačnými alebo rytmickými nedostatkami. Má záujem o hudobné umenie.
Žiak má v poznatkoch, zručnostiach a návykoch požadovaných učebnými osnovami väčšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Potrebuje sústavnú pomoc učiteľa. Menej využíva svoje schopnosti, zručnosti a návyky v individuálnom a skupinovom prejave. Príprava na vyučovanie je nesystematická. V jeho prejave čiastočne chýba muzikalita a estetické cítenie, nedostatočné je estetické a technické dopracovanie skladieb. Má menší záujem o hudobné umenie.
Žiak nezvláda požiadavky učebných osnov. Minimálne osvojené poznatky a zručnosti nevie v praxi aplikovať. Celkový rozvoj jeho hudobných zručností a schopností je neuspokojivý. V jeho činnostiach sa prejavujú závažné nedostatky a hudobné prejavy sú na nízkej estetickej a technickej úrovni. Nie je schopný samostatne pracovať a nedokáže vystúpiť ani na triednych podujatiach. Nemá záujem ani dostatočné predpoklady pre vzdelávanie v ZUŠ.
Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami celistvo, presne a úplne. Je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu. Dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry. Podľa požiadaviek učebných osnov ovláda technické a nástrojové, materiálové zručnosti dostatočne celistvo, na vynikajúcej úrovni. Jeho výtvarný prejav je osobitý, presvedčivý, pôsobivý, precítený a má estetickú hodnotu. Preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti na úrovni vnímania, prežívania, fantázie, predstavivosti a vytvárania vlastných koncepcií. Dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky. Preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v primárnom umeleckom vzdelávaní najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych umení; v nižšom sekundárnom umeleckom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových obdobiach, nosných umelcoch a médiách). Má nekonvenčný prístup k riešeniu tém a zadaní, spôsobu výtvarného myslenia, tvorivého uplatňovania svojej fantázie. Dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči prejavom, názorom a vkusu iných. Artefakt zrealizuje primerane svojmu veku a schopnostiam, prezentuje sa na verejných podujatiach školy a súťažiach. Má aktívny záujem o výtvarné umenie.
Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami menšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Jeho výtvarný prejav prejavujúci sa v kresbe, v zmysle pre farbu, v kompozičnom členení plochy, vo výtvarných zákonitostiach a v každej technike spracovania je menej pôsobivý a presvedčivý s menšími chybami. Vo výtvarných zručnostiach a návykoch sa prejavujú medzery pri realizácii námetu. Menej využíva svoje schopnosti a zručnosti v individuálnom a skupinovom prejave. Artefakt zrealizuje primerane svojmu veku a schopnostiam, prezentuje sa na menej významných podujatiach školy a súťažiach. Má záujem o výtvarné umenie.
Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami väčšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Jeho výtvarný prejav je menej pôsobivý a presvedčivý. Vo výtvarných zručnostiach a návykoch sa častejšie prejavujú medzery pri realizácii námetu a v každej technike spracovania. Potrebuje sústavnú pomoc učiteľa. Menej využíva svoje schopnosti a zručnosti v individuálnom a skupinovom prejave. Má menší záujem o výtvarné umenie.
Žiak nezvláda požiadavky učebných osnov. Vo všetkých výtvarných činnostiach je väčšinou pasívny. Rozvoj jeho výtvarných schopností je neuspokojivý. Minimálne osvojené poznatky a zručnosti nevie v praxi aplikovať. Jeho výtvarné schopnosti a zručnosti sú neuspokojivé. Neprejavuje záujem o výtvarné umenie. V jeho činnostiach sa prejavujú závažné nedostatky a výtvarné prejavy sú na nízkej estetickej a technickej úrovni. Artefakt nedokáže zrealizovať do finálnej podoby. Nemá záujem ani dostatočné predpoklady pre vzdelávanie v ZUŠ.
Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami dostatočne celistvo, presne a úplne. Samostatne a tvorivo aplikuje osvojené vedomosti, zručnosti, návyky vo všetkých tanečných prvkoch a v skladbách. Plne využíva svoje telesné dispozície, ktoré rozvíja v individuálnom i skupinovom prejave. Má zmysel pre súhru v tanečnom kolektíve. Jeho pohybový prejav je esteticky pôsobivý, osobitý, precítený, presný bez nedostatkov. Je usilovný a vytrvalý pri rozvíjaní tanečnej techniky a má výrazné hudobné cítenie. Úspešne sa uplatňuje spravidla na verejných podujatiach školy i na súťažiach. Má aktívny záujem o tanečné umenie.
Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami menšie nedostatky. Je aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Využíva svoje schopnosti, zručnosti a návyky v individuálnom a skupinovom prejave. Má iba menšie nedostatky v muzikalite, estetickom, rytmickom cítení a v technickom prevedení skladby. V tanečnom kolektíve má zmysel pre súhru. Osvojené poznatky, zručnosti a návyky aplikuje tvorivo, dokáže ich predviesť na menej významných podujatiach školy. Má záujem o tanečné umenie.
Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami väčšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Menej využíva svoje schopnosti a zručnosti v individuálnom a skupinovom prejave. Čiastočne mu chýba muzikalita a estetické cítenie, častejšie sa vyskytujú technické nedostatky a rytmické nepresnosti. Vyžaduje si sústavnú pomoc a usmerňovanie učiteľa. V tanečnom kolektíve mu chýba zmysel pre súhru, uplatnenie nachádza iba v menej náročných skladbách. Osvojené poznatky, zručnosti a návyky aplikuje len s pomocou učiteľa a dokáže ich predviesť len na triednych podujatiach. Má menší záujem o tanečné umenie.
Žiak nezvláda požiadavky učebných osnov. Minimálne osvojené poznatky a zručnosti nevie v praxi aplikovať. V tanečných činnostiach je pasívny. Chýba mu usilovnosť, vytrvalosť, hudobné cítenie, tvorivé schopnosti a záujem o tanec. Celkový rozvoj jeho tanečných schopností je neuspokojivý. V jeho činnostiach sa prejavujú závažné nedostatky a tanečné prejavy sú na nízkej estetickej a technickej úrovni. Celkový rozvoj jeho schopností, zručností a návykov v tanečnom umení je neuspokojivý. Nemá záujem ani dostatočné predpoklady pre vzdelávanie v ZUŠ.
Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami dostatočne celistvo, presne a úplne. V dramatických a bábkohereckých činnostiach je aktívny, tvorivý a samostatný. Výborne využíva svoje osobné predpoklady, ktoré rozvíja v individuálnom a skupinovom prejave. Jeho dramatický a slovesný prejav je esteticky pôsobivý z hľadiska rečových, pamäťových, vyjadrovacích a pohybových zložiek. Osvojené poznatky, zručnosti a návyky aplikuje tvorivo, dokáže ich predviesť na verejných podujatiach školy a súťažiach. Má aktívny záujem o dramatické umenie a literatúru.
Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami menšie nedostatky. Je usilovný, aktívny, prevažne samostatný, pohotový, tvorivý. Jeho dramatický a slovesný prejav má menšie nedostatky z hľadiska rečových, pamäťových, vyjadrovacích a pohybových zložiek. Využíva svoje schopnosti v individuálnom i skupinovom prejave. Vedomosti z oblasti literatúry, princípov dramatickej a bábkohereckej hry, spevu a pohybu uplatňuje s menšou pomocou učiteľa. Osvojené poznatky, zručnosti a návyky aplikuje spravidla samostatne a dokáže ich predviesť na menej významných podujatiach školy. Má záujem o dramatické umenie a literatúru.
Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami väčšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový a tvorivý. Menej využíva svoje schopnosti, zručnosti a návyky v individuálnom a skupinovom prejave. Vedomosti z oblasti literatúry, princípov dramatickej a bábkohereckej hry, spevu a pohybu uplatňuje s výraznou pomocou učiteľa a dokáže ich predviesť len na triednych podujatiach. Má menší záujem o dramatické umenie a literatúru.
Žiak nezvláda požiadavky učebných osnov. Vo všetkých činnostiach je prevažne pasívny a rozvoj jeho zručností a schopností je neuspokojivý, v jeho činnostiach sa prejavujú závažne nedostatky. Literárno-dramatický alebo bábkoherecký prejav je väčšinou chybný a málo estetický. Minimálne osvojené vyjadrovacie a pohybové prostriedky na dosiahnutie elementárnych zákonitostí dramatickej a bábkohereckej hry nevie aplikovať v praxi ani s pomocou učiteľa. Neprejavuje záujem o estetiku reči, hry, deja a nevyvíja potrebné úsilie o štúdium. Celkový rozvoj jeho schopností, zručností a návykov v dramatickom umení je neuspokojivý. Nemá záujem o dramatické umenie, literatúru ani o štúdium v ZUŠ.
Podklady pre klasifikáciu žiaka sa získavajú najmä priamym pozorovaním činnosti žiaka a pripravenosti na vyučovanie takou formou, ktorá je špecifická pre obsah a organizáciu vyučovania v jednotlivých vyučovacích predmetoch. Poznatky sa overujú predovšetkým prakticky, ďalej formou ústneho alebo písomného overovania podľa charakteru vyučovacieho predmetu.
Žiak má byť klasifikovaný v každom vyučovacom predmete najmenej dvakrát v priebehu prvého polroka a dvakrát v priebehu druhého polroka príslušného školského roka.
Učiteľ vedie evidenciu o každej klasifikácii žiaka v triednej knihe a žiackej knižke.
Pri klasifikácii žiaka má učiteľ na zreteli dosiahnuté výchovno-vzdelávacie výsledky a ich kvalitu, jeho úsilie, aktivitu, samostatnosť, tvorivosť a záujem o príslušný vyučovací predmet. Východiskom pre súhrnnú klasifikáciu žiaka sú aj výsledky skúšok a prehrávok, účinkovanie na rôznych druhoch podujatí a vystúpení v škole i mimo nej, prezentácia na výstavách, účasť a výsledky v súťažiach.
Žiaci prípravného štúdia vo všetkých umeleckých odboroch sa neklasifikujú, ich štúdium je prípravou na prijatie do základného štúdia. Na tlačive schválenom Ministerstvom školstva Slovenskej republiky sa uvedie: „Žiak je spôsobilý postúpiť do základného štúdia“ alebo „Žiak nie je spôsobilý postúpiť do základného štúdia“.
Pedagogická rada zameraná na celkové hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka.
Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady, na ktorej sa uskutoční celkové hodnotenie žiakov, zapíšu učitelia jednotlivých vyučovacích predmetov do katalógového listu žiaka stupne klasifikácie za príslušné vyučovacie predmety.
Ak má žiak alebo zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti klasifikácie žiaka v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do siedmich dní odo dňa, keď bolo žiakovi vydané vysvedčenie, požiadať riaditeľa školy o komisionálne preskúšanie. Ak príslušný predmet vyučuje sám riaditeľ školy, môže žiak alebo zákonný zástupca žiaka požiadať o komisionálne preskúšanie príslušného zriaďovateľa školy .
Preskúšanie sa uskutoční neodkladne, najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti o preskúšanie, ak pre neprítomnosť žiaka nie je možné preskúšanie uskutočniť v určenom termíne, nemožno žiaka neskôr preskúšať. Konečný výsledok skúšania oznámi riaditeľ školy zákonnému zástupcovi žiaka do troch pracovných dní od určeného termínu preskúšania , ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné.
Žiaka nemožno komisionálne preskúšať, ak bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho predmetu klasifikovaný na základe komisionálnej skúšky.
Riaditeľ školy alebo štátna školská inšpekcia môžu nariadiť okamžité komisionálne preskúšanie, ak zistia, že učiteľ porušil pravidlá hodnotenia a klasifikácie.
Ak nebolo možné žiaka klasifikovať a následne hodnotiť pre závažné dôvody v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ školy určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za klasifikáciu žiaka do stanoveného termínu zodpovedá príslušný pedagogický zamestnanec vyučujúci daný predmet. Ak nie je možné žiaka hodnotiť za prvý polrok ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí.
Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta. Ak nie je možné žiaka hodnotiť za druhý polrok ani v náhradnom termíne, žiak sa za druhý polrok nehodnotí. Na vysvedčení sa uvedie doložka „Žiak nebol klasifikovaný a opakuje ročník“ .
Zákonného zástupcu žiaka informuje o prospechu a správaní žiaka :
vhodným spôsobom triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov,
písomnou formou riaditeľ školy v prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka.
Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka sa vyjadruje stupňami :
prospel s vyznamenaním,
prospel,
neprospel.
Žiak prospel s vyznamenaním, ak sú splnené tri podmienky:
z hlavného predmetu (z hlavných predmetov) je klasifikovaný stupňom výborný,
ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nie je klasifikovaný stupňom horším ako chválitebný,
z povinných vyučovacích predmetov nemá horší priemerný prospech ako 1,5.
Žiak prospel, ak ani v jednom z povinných vyučovacích predmetov nie je klasifikovaný stupňom neuspokojivý.
Žiak neprospel, ak má aj po opravnej skúške z niektorého povinného vyučovacieho predmetu stupeň neuspokojivý.
Riaditeľ školy povolí žiakovi vykonať opravnú komisionálnu skúšku, ak je na konci druhého polroka klasifikovaný z niektorého povinného vyučovacieho predmetu okrem hlavného predmetu stupňom klasifikácie neuspokojivý . Opravná skúška sa nepovoľuje v predmetoch, v ktorých bol žiak klasifikovaný na základe komisionálneho preskúšania.
Opravné skúšky sa konajú posledný týždeň letných prázdnin. Súhlas riaditeľa školy s vykonaním opravnej skúšky a jej termín a obsah oznámi riaditeľ školy zákonnému zástupcovi žiaka do 10. júla príslušného školského roka.
Ak žiak neospravedlní svoju neprítomnosť na opravnej skúške v určenom termíne, klasifikuje sa v predmete, z ktorého mal opravnú skúšku robiť, stupňom neuspokojivý. Ak sa žiak zo závažných dôvodov nedostaví na opravnú skúšku a ospravedlní svoju neúčasť, riaditeľ školy mu umožní vykonať opravnú skúšku najneskôr do 15. septembra nasledujúceho školského roka. Zatiaľ žiak podmienečne navštevuje najbližší vyšší ročník .
Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý dosiahne pri súhrnnej klasifikácii stupeň celkového hodnotenia „prospel“:
na konci druhého polroka,
po vykonaní komisionálnej opravnej skúšky,
po vykonaní komisionálnej postupovej skúšky bez absolvovania predchádzajúceho ročníka, na konci prvého alebo druhého polroka („kontrahovanie“). Skúška sa vykonáva zo všetkých povinných vyučovacích predmetov.
Riaditeľ školy môže povoliť žiakovi opakovanie ročníka iba v odôvodnených prípadoch pre dlhodobú chorobu, pobyt v zahraničí alebo pre iné vážne dôvody.
Žiak sa klasifikuje na základe výsledkov komisionálnej skúšky:
pri záverečnej skúške z hlavného predmetu,
pri zaradení do vyššieho ročníka na konci prvého polroka predchádzajúceho ročníka,
pri zaradení do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,
pri opravnej skúške (okrem hlavného alebo hlavných predmetov),
pri postupovej skúške z hlavného predmetu na zaradenie do rozšíreného štúdia,
ak žiak alebo jeho zákonný zástupca požiada o preskúšanie alebo keď sa preskúšanie koná z podnetu riaditeľa školy alebo štátnej školskej inšpekcie z dôvodu pochybnosti o správnej klasifikácii.
Komisia pre komisionálne skúšky je najmenej trojčlenná, zložená z odborníkov pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet alebo príslušný umelecký odbor. Členov komisie a jej predsedu vymenúva riaditeľ školy.
Komisia pre komisionálne skúšky hodnotí podľa klasifikačných stupňov uvedených v Čl. 2 ods. 5.
O všetkých druhoch komisionálnych skúšok vyhotoví komisia protokol o vykonaní komisionálnej skúšky, ktorý členovia komisie potvrdia svojím podpisom. O vykonaní komisionálnej skúšky sa vyhotoví záznam do žiackej knižky žiaka, do triednej knihy a do katalógového listu žiaka.
Prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho komisionálnom preskúšaní môže povoliť riaditeľ školy.
Pochvaly a iné ocenenia udeľuje riaditeľ školy za mimoriadny prejav aktivity, iniciatívy alebo úspechu, za dlhoročnú reprezentáciu školy a pod. ústnou alebo písomnou formou na základe návrhu triedneho učiteľa a po prerokovaní v umeleckej alebo pedagogickej rade.
Za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku ukladá riaditeľ školy opatrenie formou napomenutia alebo pokarhania, až po predčasné ukončenie štúdia4).
Žiak prípravného štúdia dostane potvrdenie o absolvovaní prípravného štúdia v príslušnom umeleckom odbore na predpísanom tlačive na konci druhého polroka.
Žiak prvého a druhého stupňa základného štúdia a štúdia pre dospelých dostane vysvedčenie na príslušnom predpísanom tlačive. Po skončení prvého polroka na čas určitý, po skončení druhého polroka natrvalo. Vysvedčenie vyplní triedny učiteľ.
Žiak po ukončení prvej časti prvého stupňa základného štúdia, druhej časti prvého stupňa základného štúdia, druhého stupňa základného štúdia a štúdia pre dospelých záverečnou skúškou dostane záverečné vysvedčenie na predpísanom tlačive. Po skončení prvého polroka na čas určitý, po skončení druhého polroka natrvalo. Vysvedčenie vyplní triedny učiteľ.
Na záverečnom vysvedčení žiaka, ktorý úspešne absolvoval primárne umelecké vzdelávanie, sa v doložke na zadnej strane uvedie „Žiak získal primárne umelecké vzdelanie“ .
Na záverečnom vysvedčení žiaka, ktorý úspešne absolvoval nižšie sekundárne umelecké vzdelávanie, sa v doložke na zadnej strane uvedie „Žiak získal nižšie sekundárne umelecké vzdelanie“14).
Na vysvedčeniach sa uvádza klasifikácia prospechu z povinných a voliteľných vyučovacích predmetov uvedených v učebnom pláne príslušného ročníka aj celkové hodnotenie žiaka v príslušnom školskom roku.
Klasifikačný stupeň a celkové hodnotenie sa na vysvedčeniach vyjadruje slovom (Čl. 2 ods. 5 a Čl. 6 ods.1). Podobne slovom sa uvádza ročník, časť aj stupeň štúdia alebo štúdia pre dospelých.
Žiak, ktorý má vykonať opravnú skúšku a bude sa klasifikovať po jej vykonaní, dostane vysvedčenie až po vykonaní skúšky s dátumom jej konania. Na konci klasifikačného obdobia sa vydá iba výpis z katalógového listu žiaka o priebehu štúdia a rozhodnutie o súhlase riaditeľa školy s vykonaním opravnej skúšky a jej termíne.
Žiakovi, ktorému bol na základe úspešne vykonanej komisionálnej skúšky povolený postup do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka, sa na druhej strane vysvedčenia uvedie doložka: „Žiakovi bol na základe úspešne vykonanej komisionálnej skúšky povolený postup do...............ročníka.................časti....................stupňa základného štúdia (alebo do ...........ročníka štúdia pre dospelých).
Žiakovi, ktorý navštevuje v hudobnom odbore ďalší hlavný predmet vo vyššom ročníku a už absolvoval predmet hudobná náuka, sa uvedie na vysvedčení slovom „absolvoval“ a v katalógovom liste žiaka sa uvedie klasifikácia uvedeného predmetu a školský rok, kedy žiak štúdium absolvoval. Uvedené potvrdí pečiatkou školy a podpisom riaditeľ školy. Podobne sa rieši situácia, ak žiak navštevuje uvedený predmet na inej škole, ktorá vydá žiakovi písomné potvrdenie o absolvovaní predmetu a klasifikácii. Toto potvrdenie je prílohou katalógového listu žiaka na škole, kde žiak navštevuje hlavný predmet.
Kolónky, ktoré sa na vysvedčení nevypĺňajú, sa prečiarknu čiarou, na konci prvého polroka všetky kolónky týkajúce sa klasifikácie, na konci druhého polroka všetky prázdne kolónky.
Údaje uvedené na vysvedčení sú totožné so zápisom v triednej knihe a príslušnom katalógovom liste žiaka.
Zrušujú sa Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných umeleckých škôl, ktoré schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 29. januára 2004 pod číslom 491/2003-091.
Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť 1. januára 2010.
